PREHLIADKA:

STÁLA  EXPOZÍCIA:

• normálne vstupenky: 25 PLN
• zľavnené vstupenky (stanová zľava): 15 PLN
• voľný vstup: stanová zľava

    Majitelia Karty Dużej Rodziny (karty veľkej rodiny):

• normálny lístok: 22PLN
• zľavnený lístok: 17 PLN

DOČASNÁ VÝSTAVA:

• lístok: 5 PLN

Pondelok je dňom bezplatného vstupu. V tento deň je možná samostatná prehliadka etnografického parku bez sprievodcu a bez vstupu do interiérov.

VZDELÁVACIE AKTIVITY:

• cena vstupenky závisí od druhu aktivity, podrobné info v záložke vzdelávacie aktivity

OHNISKO (vyhradené miesto na opekanie, cena zahrnuje napichovacie vidlice a drevo):

• poplatok: 100 PLN

FOTENIE (napr. svadobné):

• foto v prírode: 150 PLN
• foto v prírode a v interiéri (Kostol P. M. Snežnej, Usadlosť Moniakovcov, svadobná izba v Dziubekovej chalupe): 300 PLN

FOTOGRAFOVANIE A FILMOVANIE:

• fotografovanie pre súkromné účely: zdarma
• poplatok za filmovanie: 50 PLN
• komerčné fotografovanie a filmovanie, ako aj všetky lety dronov, si vyžadujú predchádzajúci kontakt a súhlas vedenia múzea.

VYPOŽIČANIE ORAVSKÉHO KROJA (pánskeho alebo dámskeho):

• poplatok: 70 PLN

Ak chcete obdržať FV (Faktúra s DPH), nahláste, prosím Vašu žiadosť pri kúpe lístkov.

Návštevný  poriadok

Muzeum – Orawskiego Parku Etnograficznego w Zubrzycy Górnej

ustanovený predpismi riaditeľa  Oravského etnografického parku  v Hornej Zubrici

číslo 1/2018  zo dňa 31.08.2018 roku.

Múzeum – Oravský etnografický park je Kultúrna ustanovizeň Malopoľského vojvodstva,    zapísaná v Štátnom Registri  múzeí  Ministerstva kultúry a národného kultúrneho dedičstva pod číslom PRM/106/2011.

Cieľom múzea je prezentácia ľudového umenia, stavebníctva, zhromažďovanie, zabezpečovanie, spracovanie a sprístupnenie historických, kultúrnych, sakrálnych, architektonických pamiatok  ako aj vedecká,  vzdelávacia a kultúrna činnosť.

§1  Všeobecné ustanovenie

1. V  Múzeu – Oravskom etnografickom parku  je zakázané:
2. Osobám, ktoré sú viditeľne  pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok, vstup do objektov je zakázaný. Vstup do múzea nie je dovolený ani návštevníkom, ktorí narušujú poriadok, ohrozujú bezpečnosť zbierkových predmetov a nedodržiavajú pravidlá spoločenského správania.
3. Pedagogický dozor, vedúci skupín zodpovedajú za škody spôsobené deťmi a inými osobami alebo zvieratami, ktoré zostávajú v ich starostlivosti.
4. Pri návšteve postupujte podľa pokynov zamestnancov múzea.
5. Areál Múzea –Oravského etnografického parku v Hornej Zubrici je monitorovaný.
6. Z bezpečnostných dôvodov prístup na miesta, kde sa uskutočňujú stavebno-renovačné práce, prístup ku niektorým expozíciam a objektom môže byť čiastočne alebo úplne obmedzený predpismi riaditeľa múzea.
7. Riaditeľ múzea alebo opravnená osoba zakaždým musí povoliť:
   • vstup vozidla do areálu skanzenu,
   • vykonávanie umeleckej a obchodnej činnosti (vrátane akvizície),
   • organizovanie  propagačných  akcií, happeningov a podobnych aktivít.
8. Zdržovanie sa v areáli  skanzenu mimo návštevných hodín si vyžaduje súhlas riaditeľa múzea.
9. Prehliadka Múzea – Oravského etnografického parku v Hornej Zubrici sa uskutočňuje v návštevných hodinách. Návštevník pred vstupom do expozície múzea je povinný zakúpiť si vo vstupenkovej pokladni vstupenky. Informácie o výške vstupného a zľave z ceny vstupenky nájdete na www.orawa.eu  a v pokladni. Voľný a zľavnený vstup patrí návštevníkom podľa predpisov  MKDiN. Vedúci 15-člennej zorganizowanej skupiny   má  povolený  vstup zdarma. Návštevník sa musí preukázať vstupenkou kedykoľvek na požiadanie zamestnanca múzea.
10. Múzeum je zatvorené v nasledovné dni: Nový Rok (1.01), sviatok Zjavenia Pána (Traja králi) 6.01, Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok, Božie Telo, Všetkých Svätých (1.11.), sviatok Nezávislosti PR (11.11), Vianoce (25-26.12).
11. Návštevné hodiny sa menia v závislosti od sezóny. Podrobné informácie nájdete na orawa.eu a  pri pokladni.
12. Múzeum je otvorené po celý rok.
    • fajčiť a manipulovať s otvoreným ohňom  okrem miest určených na tento účel,
    • vnášať do objektov zbrane, pyrotechniku a iné predmety, ktoré by mohli ohroziť objekt, zbierkové predmety  a návštevníkov,
    • dotýkať sa vystavených exponátov, zbierkových predmetov a  zariadenia v interiéri objektov,
    • poškodzovať objekty, trávnatú plochu  a znečisťovať areál múzea,
    • používať v expozícii a v objektoch  nápoje, zmrzlinu, sladkosti  a pod.
    • vchádzať do priestorov, ktoré nie sú určené pre verejnosť,
    • vstupovať do pestovateľských miest a záhradok, ktoré sa nachádzajú okolo usadlosti,
    • zbierať rastliny a ovocie z expozície a záhradok,
    • približovať sa ku zvieratkám, pohladkávať,  kŕmiť  a zastrašovať ich,
    • spúšťať zariadenie v objektoch  bez  povolenia zamestnanca a vedúceho expozície,
    • voľne sa  pohybovať  psom v  areáli  skanzenu ( výnimku tvoria  vodiace alebo asistenčné psy, ktoré pomáhajú zrakovo postihnutým),
    • pohybovať sa mechanickým vozidlám s výnimkou tých, ktoré majú riaditeľovo povolenie.

§2 Organizovanie cestovného ruchu

1. V areáli  skanzenu,  pokiaľ to neznepokojuje návštevníkov, je povolenie:
2. Počas pohybu po návštevnej trase je nevyhnutné dbať o zvýšenú pozornosť na schodoch, na mostíkoch, pred dvermi  a treba si aj všimnúť  vyčnievajúce detaily v pamiatkových objektoch, ktoré môžu spôsobiť poranenia.
3. Múzeum si vyhradzuje právo skrátiť vyhliadkovú trasu,  obmedziť alebo zrušiť aktivitu pre tých návštevníkom, ktorí meškajú.
4. Posledný vstup je možný  na hodinu pred zatvorením múzea.
5. Prehliadka interiéru sa uskutočňuje výlučne so sprievodcom alebo vedúcim expozície.
6. Vzhľadom k tomu, že vstupy do múzea sú skupinové s lektorom je často potrebná dlhšia čakacia doba okolo 20 minút na prehliadku múzea.
7. Sprievodca/lektor sprevádza návštevníkov bez dodatočných poplatkov.
8. Zakúpenie vstupenky umožňuje prehliadku skanzenu so sprievodcom alebo individuálne.
   • organizovať v prírode pikniky (záujemci si osobne prinesú produkty),
   • organizovať detské hry a zábavy.
9. Zvieratá, ktoré vovádzate do skanzenu, musia mať vodítka, a psy dodatočne nasadený košik.
10. V prípade priameho  ohrozenia  zdravia a života návštevníkov múzeum si vyhradzuje právo  prerušiť  realizáciu  poskytovaných služieb.
11. Pre prípadnú správu o evakuácii alebo záchrannej akcii všetky osoby zdržiavajúce sa v areáli  múzea sú povinné  najbližším  núdzovým východom okamžite opustiť objekt a dodržiavať pokyny pracovníkov  a opravnených osôb.

§3 Zhotovovanie zvukových a audiovizuálnych nahrávok

1. V cene vstupenky je zhotovovanie fotografii pre amaterské účely.
2. Amaterské zhotovovanie zvukových a audiovizuálnych nahrávok  so súhlasom nahrávaných osôb  je možné po zakúpení vstupného  podľa  aktuálneho cenníka.
3. Počas zhotovovania zvukových a audiovizuálnych nahrávok sa nesmú robiť akékoľvek zmeny v rámci múzejnej expozície bez predchádzajúceho včasného prekonzultovania tejto záležitosti s  opravneným  pracovníkom múzea,
4. Fotografovanie a filmovanie objektov a múzejnej expozície nesmie znepokojovať návštevníkov a sťažovať prehliadku.
5. Fotografovanie a filmovanie z dronu  a z iných lietacích prístrojov si vyžaduje riaditeľov súhlas  a predloženie  dokladov, pokiaľ sú požadované, potvrdzujúcich opravnenie kameramana vykonávať takúto činnosť.
6. Fotografovanie a zhotovovanie audiovizuálnych nahrávok v areáli skanzenu pre komerčné účely a s dodatočným príslušenstvom: prístroje, štylizované predmety a podobne si vyžaduje  osobný  riaditeľov súhlas. Túto aktivitu treba vopred nahlásiť pre určenie podmienok a ceny. Registrovanie sa môže uskutočňovať v prítomnosti opravneného pracovníka múzea, ktorý  v odôvodnených prípadoch môže prerušiť túto činnosť. Zhotovené fotografie  môžu byť použité iba pre účely stanovené zmluvou, ďalšie kopírovanie a distribuovanie  bez povolenia múzea nie je možné.
7. Svadobné fotografie si môžete urobiť v prírode  a v interiéri vybraných objektov  po zakúpení vstupného  podľa aktuálneho cenníka.

§4 Záverečné ustanovenia

1. Pri neuposlúchnutí pokynov alebo príkazov vydaných v záujme bezpečnosti, bude skupina alebo návštevník vykázaný z objektu bez náhrady vstupného.
2. Múzeum nenesie žiadnu zodpovednosť za poranenia a úrazy, ktoré si návštevník spôsobí vlastnou neopatrnosťou alebo nedodržaním tohto Návštevníckeho poriadku.
3. Múzeum nenesie zodpovednosť za predmety ponechané návštevníkmi v objektoch a v areáli.
4. Kúpou vstupenky, vstupom do expozície a účasťou v aktivitách, ktoré ponúka múzeum, každý návštevník jednoznačne akceptuje tento poriadok a jeho ustanovenia sa pre neho stávajú záväznými.
5. Návštevnícky poriadok je k nahliadnutiu na webovej stránke múzea: orawa.eu a vo vstupenkovej pokladni.
6. Priania, pochvaly, pripomienky a sťažnosti môžu návštevníci predložiť vo vstupenkovej pokladni alebo u vedúceho pracovníka múzea.
7. O záležitostiach, ktoré nie sú zahrnuté týmto poriadkom, rozhoduje riaditeľ skanzenu.

Náš skanzen sa snáži ukazať celkový obraz  dedinského života v minulosti, ktorý bol určený predovšetkým vegetatívnym cyklusom, slnovratom, poriadkom poľných prác a liturgickým kalendárom. Tieto prvky ovplyvňovali celkovo kultúrovy obraz oravskej dediny, dnes v mnohých prípadoch beznávratne zanikajúci. Našou snahou je nielen prezentovať  architektúru obytných, hospodárskych, sakrálnych domov  ako aj  roľníckeho priemyslu, ale aj  približovať kultúru Oravy  prostredníctvom cyklických podujatí, ktoré majú  pripomenúť, zilustrovať, a taktiež zachrániť pred zabudnutím rozmanité zvyky, obrady a aktivity,  v minulosti nehmotné dedičstvo Oravy. V súvislosti s týmto do kalendára podujatí cyklicky organizovaných  múzeom sa zapisujú:

Večer kolied – obvykle v prvom januárovom týždni, nadväzuje na tradície spoločného spievania koled a vianočných piesní; spev sprevádza oravská kapela a je tu aj malé pohostenie, prítomných povzbudzujeme k tomu, aby sa delili oblátkou a priali si novoročné vinše.

Páračky – podujatie nadväzuje na dávny zvyk kolektívneho  párania peria, pri tejto príležitosti sa spomína na mnohé ostatné práce tradične vykonávané v karnevalovom obdobi. Cieľom stretnutia je integrovanie prostredia prejavujúceho záujem o starodávne zvyky, zároveň naša snaha smeruje k tomu, aby  tieto stretnutia boli naklonené k popularizácii ľudovej kultúry a integrovali staršiu aj mladšiu generáciu.

Súťaž na najkrajší, tradičný oravský veľkonočný košíček – organizovaný skanzenom každý rok v Bielu Sobotu v kostole Panny Márie Snežnej z Tokarne, okrem súťaže, ktorá kladie dôraz na tradičný obsah a výzdobu uskutočňuje sa taktiež posvätenie jedlá. Každý rok sa zameriavame na vybranú tému spojenú so slávením Veľkonočných sviatkov.

Stavanie mája – koncom apríla/začiatkom mája. Na Orave zvyk stavania mája sa udržal dodnes. Tento zvyk sa spájal s príchodom jarného obdobia a obradovosťou príznačnou pre toto ročné obdobie. Máje sú stavané z 30. apríla na 1. mája, v noc sv. Filipa a Jakuba.  Ako máj slúžili vysoké rovné stromy: smrek, sosna alebo jedľa;  tie boli zoťate a zbavené kôry, ale na vrcholci sa ponechávali zelené koruny, ktoré boli ozdobené pestrofarebnými stuhami. Takto prichýstaného „moja” staval mládenec dievčaťu, o ktoré sa uchádzal, zase dievča malo povinnosť prichýstať pohostenie pre mládenca na druhý deň Zostúpenia Ducha Svätého, kedy sa uskutočňovalo tzv. ohrávanie a stínanie „moja”: večer mládenci a dievčata sprevádzaní muzikou stretli sa pri májovi, strom bol zoťatý, porúbaný na drobné kúsky, uložený na kopu a podpálený. Takýto bol začiatok celonočnej veselice pri horiacej sa  vatre.

Víkendy s ukážkami – organizované  počas  járno - letnej sezóny. Sú to podujatia vzťahujúce sa na rôzne sviatky alebo zvyky, ktoré  vovádzajú život do skanzena v ten deň, v ktorom sú organizované. Turisti navštevujú väčšinu gazdovstiev a  majú možnosť vyskúšať si svoje sily pri hospodárskych prácach a nahľadnúť do roľníckych dielni.

Oravské ‘zaduszki” – cyklické, novembrové podujatie počas ktorého sa spomína Oravcov zaslužilých pre región -  verejných činiteľov, folklóristov, umelcov, učiteľov, ľudí kultúry a umenia. Spomienky  sprevádzané oravskou hudbou majú biografický charakter, občas veľmi osobný. Najčastejšie príbuzní, priatelia, známi a žiaci  predstavujú  životopis ako aj životné dielo tých, ktorí odišli do večnosti.

Okrem  vyššie spomenutých  aktivít svoje  trvále miesto majú  „Poetické a literárne večierky”. Sú to stretnutia s básnikmi a autormi pochádzajúcimi alebo sympatizujúcimi s Oravou, ktoré im umožňujú nadviazanie priameho kontaktu s čitateľmi, miestnym obyvateľstvom , žiakmi z oravských škôl a nadšencami literatúry. Stretnutia sa uskutočňujú na jeseň.

Najdôležitejším podujatím orgnizovaným skanzenom je predsa od roku 2002 Sviatok čučoriedky. Táto najväčšia, cyklická  aktivita pod holým nebom má etnograficko-folklórny charakter a uskutočňuje sa v areáli múzea v poslednú júlovú nedeľu. Na programe sú vystúpenia regionálnych skupín a ľudových súborov, prezentovanie remesiel, regionálnych výrobkov ako aj tanca a huby na poľskej a slovenskej Orave. Sviatok čučoriedky je sprevádzaný jarmokmi, kde sa prezentuje ľudové a profesionálne umenie, uskutočňujú sa súťaže, ochutnávanie regionálnych jedál, a mnohé iné atrakcie pre deti a dospelých. Naša snaha  smeruje k tomu, aby to nebola obyčajná aktivita, propagujeme tradičné ručné výrobky  a všetko ostatné,  čo je autentické a príznačné pre ľudovú kultúru. Ku naším stalým partnerom  patria: Babiohorský národný park, Štátne lesy, Oravské kultúrne stredisko v  Jablonke, Kultúrne stredisko vo Veľkej Lipnici.

Múzeum –Oravský etnografický park bol založený na  šoltýskej usadlosti Moniakovcov, ktorú dediči už v roku 1937 odovzdali v prospech štátu so zámerom výstavby múzea  s expozíciou približujúcou  ľudovú  kultúru na poľskej strane Oravy. Práce  sa začali v päťdesiatich  rokoch  20. storočia a rok 1955 sa považuje za dátum vzniku múzea, ktoré bolo sprístupnené návštevníkom. Usadlosť Moniakovcov je dodnes  najvzácnejšou pamiatkou - „srdcom” skanzenu. V súčasnosti celá expozícia sa skladá z 34 výstav,  reprezentujúcich život rôznych spoločenských vrstiev  na prelome 17. až 20. storočia  a  roľnícke remeselnícke dielne: olejáreň, valchu, mlynopílu, pílu a kováčsku vyhňu.

Stála expozícia v Oravskom etnografickom parku v Hornej Zubrici  počíta 60 objektov (stav na konci roka 2017) vrátane stavieb tzv. malej architektúry, ktoré v obklopení krasnej prírody tvoria dvojdielnu  priestorovú  sústavu. Múzeum sa rozprestiera na 12 ha ploche. Prvá, staršia časť okolo dvora, má parkovú podobu, a rozmiestnenie novšiej  nadväzuje  na typickú oravskú dedinu, tzv. dispergovaný reťazec.

1. LAMUS - objekt z 18. storočia s podlažím a ochodzou.
2. ČIERNA KRČMA –  z 18.storočia pochádza z Podwilka. Aktuálne: vstupenky, pamiatky, malá gastronómia.
3. CHALUPA ALOJZA  DZIUBEKA  z  JABLONKY –  19. storočie, budova s „wyžkou”(sýpka na poschodí) s expozíciou  oravskej svadobnej izby.
4. VČELÍN - súbor  klátových  úľov,  tzv. „stojakov”.
5. PAŚ-FILIPEKOVA  CHALUPA z Jablonky – 18/19. storočie, typický príklad oravskej architektúry patričnej bohatým gazdom, podľa ľudovej povesti bol v minulosti prevezený z Hornej Zubrice do Jablonky ako veno pre nevestu. V interiéri sa nachádza expozícia  tkáčstva.
6. DVOR  MONIAKOVCOV zachovalý „in situ” spolu s maštalou, ovčincom, chlievom a pivnicou je srdcom skanzenu. Najstaršia časť dvora pochádza zo 17. storočia, mladšia z 18. storočia. Rodina Moniakovcov zastávala šoltýsku funkciu  počnúc lokáciou dediny až do polovice 19. storočia. V roku 1674 na základe cisárskeho dekrétu dostala šľachtický titul.
7. OLEJÁREŇ – dve miestnosti,  v jednej sú prístroje  na vytvorenie ľanovej múčky a  v druhej sa  nachádza „wybijac” – klínovo-tartanový  prístroj  na  lisovanie oleja.
8. DZIURCZAKOVA  CHALUPA  - ok. 19. storočia  prenesená z Dolnej Zubrice, prezentuje novší typ oravského stavebníctva.
9. OMYLAKOVA  CHALUPA – druhá polovica 19. storočia, aktuálne v interiéri sa nachádza expozícia o Petrovi Borovom (Piotr Borowy) – „Apoštolovi  Oravy”.
10. FARA – objekt pochádza z tridsiatich rokov 20. storočia, bol  prevezený z Podwilka. V  budove sa nachádza Administratíva Skanzenu.
11. WONTORCZYKOVE  GAZDOVSTVO  v podobe písmena „L”. Patrí k nej chalupa z 19. storočia prenesená z Malej Lipnice ako aj Solawové hospodárske budovy zo štyridsiatich rokov 20. storočia prevezené z Dolnej Zubrice. V interiéri sa nachádza expozícia krajčírstva.
12. BAČOVKY – pastiersky saláš s expozíciou pastierstva.
13. CHALUPA  ANNY PAWLAKOVEJ z Pekelnika, druhá polovica 19. storočia, v interiéri expozícia  stolárstva a rezbárstva.
14. ŚWIETLAKOVA  CHALUPA z Hornej Zubrice  zo štyridsiatich rokov 20. storočia, súčasne sa tu nachádza miestnosť, kde sa uskutočňujú vzdelávacie aktivity.
15. CHALUPA  JOANNY MONIAKOVEJ z Hornej Zubrice pochádza z prvej polovice 20. storočia, aktuálne sa tu organizujú vzdelávacie aktivity.
16. MIRAJOVA  CHALUPA z Jablonky – jeden objekt, čiastočne krytý slamou, tzv. kicokami, vnútri zariadenie z druhej polovice 20. storočia.
17. CZARNIAKOVE  GAZDOVSTVO  z Hornej Zubrice z roku 1930 prezentuje  druh  čiastočne uzavretej budovy. V súčasnosti sa tu uskutočňujú vzdelávacie aktivity.
18. BUDOVA ŠKOLY z Veľkej Lipnice z druhej polovice 19. storočia s jednou triedou, kanceláriou a obytnou izbou.
19. ZONZELOVE  GAZDOVSTVO  z Podwilka, 19/20. storočie, v interiéri expozícia obuvníctva a zariadenie z polovice 20. storočia.
20. MISIŃCOVE GAZDOVSTVO- zachovalá in situ chalupa (19/20. storočie spolu so studňou, pivnicou, stodolou a kováčskou vyhňou). V roku 1938  prišiel sem na návštevu mladý Karol Wojtyła, ktorý pracoval pri výstavbe cesty na Krowiarki a práve jemu bola venovaná expozícia.
21. AMFITEÁTER.
22. KOSTOL PANNY MÁRIE SNEŽNEJ – postavený v prvej polovici 17. storočia pôvodne plnil funkciu dvornej kaplnky, ktorá následne bola rozšírená. V interiéri okrem neskorobarokových oltárov si všimneme chór vyzdobený basreliéfom ľudového umelca Józefa Wrony.
23. CHALUPA FRANCISZKA KOTA z Hornej Zubrice z roku 1869 – klasický príklad oravského stavebníctva so zariadením zachytávajúcim život priemerne majetnej rodiny v druhej polovici 19. storočia.
24. VALCHA z Łopusznej z 19. storočia, roľnícka dielňa, kde sa valchovala látka na súkno – pisť.
25. PÍLA z ŁOPUSZNEJ z prvej polovice 19. storočia s tzv. walaskou – podvozkovým kolesom pohaňajúcim mechanizmu s jednou pílou.
26. KOVÁČSKA VYHŇA – 19. storočie z Hornej Zubrice s celým zariadením.
27. MLYNOPÍLA – 19. storočie, kópia sústavy roľníckeho priemyslu z Chyžného s originálne zachovalým zariadením vodného mlyna a píly.
28. BIELA KRČMA – objekt prenesený z Podwilka, v súčasnosti určený pre edukačné programy a dočasné výstavy.
29. GAZDOVSTVO  CHUDOBNÝCH – ok. 19. storočia, prenesené z Podszkla, prezentuje živobytie  najchudobnejších gazdov.
30. ZVONICA – pomenovaná „loretánskou”, prevezená z osady Zimna Dziura.